Ako vybrať hvezdársky ďalekohľad?

Hvezdárske ďalekohľady, ktorým sa hovorí aj teleskopy, slúžia na pozorovanie vesmíru. Tieto optické prístroje môžu byť veľmi rozmanité, pričom niektoré sú vhodné pre začiatočníkov, iné pre pokročilých amatérskych astronómov. Pri výbere sa teda dá zamerať na rôzne parametre:

• Vyberajte podľa skúseností. Hoci aj začiatočníci či deti chcú pozorovať vesmír špičkovými produktmi, tie môžu byť dosť drahé. Lacnejšie zariadenia, ktoré bývajú pre začiatky optimálnym riešením, sa jednoduchšie ovládajú, čo je podstatné.

• Zvoľte vhodný typ ďalekohľadu. V súčasnej dobe máte k dispozícii v podstate tri základné varianty teleskopov. Jedná sa o refraktory (šošovkové ďalekohľady), reflektory (zrkadlové ďalekohľady) a katadioptrické alebo šošovkovo-zrkadlové ďalekohľady.

• Rozhodnite sa pre správnu montáž. Pre začínajúcich pozorovateľov sú vhodnejšie teleskopy s azimutálnou montážou (variant podobný fotografickému statívu). Skúsenejší astronómovia však ocenia skôr paralaktickú alebo rovníkovú montáž.

• Zohľadnite priemer, zväčšenie, svetelnosť a ohniskovú vzdialenosť. Hoci mnoho ľudí hľadí v prvom rade na zväčšenie, podstatný je priemer objektívu. Úlohu potom hrá aj svetelnosť či ohnisková vzdialenosť, ktorá označuje vzdialenosť šošovky či zakriveného zrkadla od ich ohniska.

• Nepodceňujte ani výbavu a špeciálne vlastnosti. Pri výbere vhodného hvezdárskeho ďalekohľadu môžete zohľadniť aj prítomnosť statívu, zväčšujúce Barlow šošovky, filtre, tašky, CCD karty, plnenie dusíkom, vodeodolnosť či pogumovanie.

Typy hvezdárskych ďalekohľadov

V súčasnej dobe máte k dispozícii mnoho typov hvezdárskych ďalekohľadov. Dajú sa však rozdeliť do dvoch základných skupín. Existuje však ešte tretí variant, ktorý je vlastne kombináciou oboch riešení.

Šošovkové ďalekohľady (refraktory)

Šošovkové ďalekohľady alebo refraktory majú objektív so šošovkou či sústavou šošoviek. Obvykle disponujú azimutálnou montážou (pozri nižšie) a sú vhodnejšie pre začiatočníkov. Hodia sa pritom najmä na pozorovanie jasných objektov. Samy však existujú v dvoch rôznych variantoch.

• Refraktor s achromatickým objektívom – skladá sa z dvoch rôznych šošoviek, ktoré korigujú rozklad modrej a červenej zložky spektra. Bežne sú používané pri lacnejších teleskopoch, napriek tomu umožňujú kvalitné optické pozorovanie aj robenie fotografií.
• Refraktor s apochromatickým objektívom – špeciálne apochromatické šošovky korigujú rozklad všetkých farebných zložiek spektra. Používajú sa pri prístrojoch, pri ktorých je potrebná vysoká presnosť a ostrosť obrazu. Ide teda o veľmi kvalitné ďalekohľady.

Zrkadlové ďalekohľady (reflektory)

Zrkadlové ďalekohľady alebo reflektory majú ako objektívy špeciálne tvarované zrkadlá. Vďaka tomu, že svetlo neprechádza sklom, nemajú farebnú vadu. Slúžia najmä na pozorovanie vzdialených objektov (galaxií, hmlovín), rovnako ako komét. Zrkadlové ďalekohľady s paralaktickou montážou (pozri nižšie), ktorá je pri tomto type bežná, môžu byť veľmi vhodné nielen na pozorovanie, ale aj na fotografovanie.

Šošovkovo-zrkadlové (katadioptrické) ďalekohľady

Šošovkovo-zrkadlové (katadioptrické) ďalekohľady disponujú objektívom zloženým zo sústavy zrkadiel a špeciálne tvarovanej šošovky, ktorá koriguje odchýlky hlavného zrkadla. Ide teda o pozorovacie zariadenie, ktoré stojí na pomedzí dvoch vyššie spomínaných variantov, keď ide o kombinovaný systém zrkadlo/šošovka. Obraz má vynikajúce vlastnosti, pričom tieto ďalekohľady je možné využiť aj na pozemské pozorovanie.

Šošovkový ďalekohľad (refraktor)

Zrkadlový ďalekohľad (reflektor)

Šošovkovo-zrkadlový (katadioptrický) ďalekohľad

Montáže hvezdárskych ďalekohľadov

K hvezdárskemu ďalekohľadu budete potrebovať aj ďalšie vybavenie, a to predovšetkým montáž. Aktuálne existujú dva základné typy montáží, o ktorých sme sa zmienili už vyššie.

• Azimutálna montáž – tento variant je dosť podobný fotografickému statívu. Ďalekohľad má dve osi, okolo ktorých sa otáča vo výške a v horizontálnom smere okolo horizontu (azimutu). Obvykle je azimutálna montáž odporúčaná laikom a je vhodná na pozorovanie pozemských objektov, ale aj planét, Mesiaca a Slnka.
• Paralaktická (rovníková) montáž – Orientácia je v smere pozemských osí. Keď pozorujete napr. Mesiac, ten vám postupne uteká zo zorného poľa. Pri paralaktickej montáži sa vám podarí objekt oveľa lepšie udržať na očiach. Je ju však potrebné nastaviť, čo už môže vyžadovať nejaké skúsenosti. Hodí sa na väčšie ďalekohľady a fotografovanie. Niekedy sa dá stretnúť aj s názvami ekvatoriálna či nemecká montáž.

Upozorňujeme: ako je zrejmé, pri výbere ďalekohľadu by ste mali zohľadniť svoje skúsenosti. Niektoré teleskopy sú vhodné pre začiatočníkov, ďalšie využijú predovšetkým skúsení používatelia. Do prvého variantu pritom spadajú aj teleskopy pre deti. S tými by sa malo ľahko pracovať a obvykle sa odporúčajú modely s azimutálnou montážou. Tá umožňuje pri šošovkových ďalekohľadov aj denné pozorovanie krajiny, čo môže byť pre začiatočníkov a deti užitočné.

Priemer, zväčšenie, svetelnosť a ohnisková vzdialenosť

Pri výbere ďalekohľadu by ste sa mali sústrediť na niektoré dôležité parametre. Medzi tie podstatné patrí predovšetkým priemer a veľkosť objektívu, rovnako ako aj ohnisková vzdialenosť. Hoci sa tieto parametre môžu zdať na prvý pohľad zložité na pochopenie, nakoniec sa v nich zorientujete. Pokúsime sa vám ich napokon čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť.

Priemer objektívu

Priemer objektívu (šošovky či zrkadlá) rozhoduje o tom, ako vzdialené/slabé objekty budete môcť pozorovať. Drahšie teleskopy obvykle disponujú väčším priemerom ako lacnejšie zariadenia. V každom prípade platí jednoduché pravidlo – čím väčší je priemer, tým vzdialenejšie/slabšie objekty je možné pozorovať.

Hvezdárske ďalekohľady s menším priemerom sú vhodné na pozorovanie objektov a planét v našej slnečnej sústave, zariadenie s väčším priemerom (zrkadlové či katadioptrické) je možné využiť aj na pozorovanie vzdialenejších vesmírnych telies, galaxií a súhvezdí. Tie navyše nachádzajú uplatnenie aj za zhoršených svetelných podmienok.

Upozorňujeme: krátery na Mesiaci či prstence Saturnu uvidíte už teleskopom s objektívom s priemerom 60 mm, čo je úplne štandardný parameter pri mnohých produktoch. Drahšie teleskopy majú však priemer aj 200 mm a viac.

Zväčšenie objektívu

Zväčšenie objektívu udáva možnosť priblíženia. Niektoré hvezdárske ďalekohľady môžu mať zväčšenie pevné, ďalšie variabilné, takže vlastne majú funkciu „zoom“. Každopádne daná číslica v parametroch (napr. 10×) udáva, koľkokrát sa objekt priblíži. Musíme však doplniť, že pri pozorovaní nie je zväčšenie tým najpodstatnejším. Oveľa dôležitejšie je vyššie spomínaný priemer.

• Menšie zväčšenie – ďalekohľady majú širší a stabilnejší obraz, na druhú stranu na väčšie vzdialenosti nebudete môcť pozorovať detaily objektov.
• Väčšie zväčšenie – hoci takéto pozorovanie umožňuje vidieť detaily na väčšie vzdialenosti, môže spôsobiť aj zúženie zorného poľa, zhoršenie ostrosti a únavu očí.

Upozorňujeme: pre astronomické pozorovania je veľmi rozšírené zväčšenie 60× až 200×.

Svetelnosť

Pri výbere ďalekohľadov sa môžete stretnúť aj s tzv. svetelnosťou. Opäť platí priama úmera – čím väčšia svetelnosť, tým vzdialenejšie objekty je možné pozorovať. Tento parameter sa vypočíta ako pomer ohniskovej vzdialenosti teleskopu a jeho priemeru. Zabehnuté označenie je f/x.

Svetelnosť ďalekohľadov sa dnes pohybuje v rozmedzí f/4 až f/15. Platí však, že čím svetelnejší teleskop, tým nižšia hodnota, nie naopak. Amatérske zariadenia sa dnes často vyrábajú vo svetelnostiach f/7 až f/10, teleskopy pre fotografov majú obvykle svetelnosť f/3.5 až f/7.

Ohnisková vzdialenosť

Ohnisková vzdialenosť označuje vzdialenosť šošovky alebo zakriveného zrkadla od ohniska. S jej pomocou je možné vypočítať zväčšenie ďalekohľadu, a to jednoducho ako podiel ohniskovej vzdialenosti a použitého okulára. Spoločne s ďalekohľadom si totiž často zaobstaráte aj niekoľko okulárov (časť ďalekohľadu, do ktorej sa pozerá), ktoré tiež umožňujú variabilné zväčšenie. Maximálne zväčšenie však môže byť iba dvojnásobok priemeru.

Tip: pre úplné pochopenie týchto parametrov si ešte v tabuľke uveďme príklad. Všimnite si, že maximálne zväčšenie činí dvojnásobok priemeru objektívu (2×80=160) a svetelnosť sa vypočíta ako pomer ohniskovej vzdialenosti teleskopu a jeho priemeru (400/80=f/5). Na výpočet reálneho zväčšenia pri jednotlivých okulároch potom stačí vydeliť ohniskovú vzdialenosť objektívu ohniskovou vzdialenosťou daného okulára (400/16=25, 400/40=10).

Ďalšia výbava a špeciálne vlastnosti

Pri výbere hvezdárskeho ďalekohľadu môžete zohľadniť aj skutočnosť, aké si s ním zaobstaráte vybavenie. Niektoré z týchto vylepšení si je navyše možné zaobstarať aj samostatne.

• Statív – špeciálny stojan, ktorý sa používa na zaistenie stabilnej polohy zariadenia. Podstatný je predovšetkým pri veľkom zväčšení, pretože pri ňom musí používateľ vynaložiť väčšie úsilie pri pozorovaní.
• Barlow šošovka – vybavenie, ktoré sa niekedy dodáva s hvezdárskym ďalekohľadom. Jeho funkciou je predĺženie ohniskovej vzdialenosti, takže umožňuje ďalšie zväčšenie či priblíženie. Vkladá sa pritom medzi objektív a okulár.
• Optický hľadáčik – jedná sa o malý ďalekohľad, ktorý sa pripevňuje na hlavné zariadenie. Uľahčuje hľadanie objektov, ktoré chcete pozorovať v zornom poli ďalekohľadu. 
• Filtre – zaobstarať si môžete tiež mesačný filter, ktorý zaisťuje lepšie pozorovanie Mesiaca. Ešte dôležitejší je však slnečný filter, ktorý sa nasadzuje na clonu. Ďalekohľadom by ste totiž Slnko nikdy nemali pozorovať priamo! Nie je to dobré pre zrak.
• Krytky – k hvezdárskemu ďalekohľadu si môžete zaobstarať aj krytky. Tie chránia jeho optiku proti prachu, čo je dôležité, pokiaľ ho práve nebudete používať.
• Zenitové zrkadlo – vybavenie, ktoré sa používa na zvýšenie pohodlia pri pozorovaní (nielen) hviezdnej oblohy refraktormi.
• Prepravná taška – niektoré ďalekohľady sa predávajú s prepravnou taškou. Ak nie, kúpte si ju. Mali by ste totiž teleskop vždy ukladať do tašky, a tú navyše skladovať v suchom a bezprašnom prostredí.
• CCD kamera – ak chcete pozorované objekty fotografovať, stačí si zaobstarať CCD kameru. Jedná sa o zariadenie, ktoré slúži na snímanie obrazovej informácie. Síce existujú aj nástavce na mobily, snímky z nich ale pochopiteľne nebudú také kvalitné.
• Okulárový výťah – mechanické zariadenie, pomocou ktorého je možné posúvať okulár, vďaka čomu je možné zaostrovať obraz v ohnisku objektívu.
• Adaptér – predávajú sa spoločne s ďalekohľadmi alebo si je možné dokúpiť rôzne adaptéry, ktoré môžu slúžiť napr. na pripevnenie mobilného telefónu.
• Samonavádzací systém – niektoré (drahšie) teleskopy sú vybavené špeciálnou databázou s uloženými súradnicami mnohých zaujímavých vesmírnych objektov. Stačí teda nastaviť konkrétne teleso a samonavádzací systém ho nájde za vás.

Okrem výbavy disponujú niektoré hvezdárske ďalekohľady aj špeciálnymi vlastnosťami, ktoré môžete, ale samozrejme tiež nemusíte, pri výbere zohľadniť:

• Plnenie dusíkom – vďaka tomuto prvku je hvezdársky ďalekohľad odolný proti zahmlievaniu vnútorných častí, čo je praktické predovšetkým pri prechádzaní veľkých teplotných rozdielov. Okrem iného to pomáha proti zahmlievaniu objektívu.
• Vodeodolnosť – táto vlastnosť síce nie je pri ďalekohľadoch zase taká potrebná, avšak určité zariadenia sú proti vode celkom dosť odolné. Umožňujú teda pozorovanie aj za zhoršených podmienok.
• Pogumovanie – niektoré ponúkané hvezdárske ďalekohľady majú silne pogumované telo, čo môže byť ďalšia praktická vlastnosť. Pokiaľ totiž užívateľom nechtiac spadnú, náraz je čiastočne utlmený, čo chráni celé zariadenie proti poškodeniu.
• Antireflexná vrstva – znižuje množstvo svetla, ktoré sa odráža od povrchu skla, vďaka čomu sa tak zvyšuje množstvo svetla, ktoré ním prechádza. Tým sa zlepšuje aj skutočná svetelnosť a obraz býva jasnejší a kontrastnejší.

Obľúbené značky

Hvezdárske ďalekohľady si je možné zaobstarať od rôznych výrobcov. Produkty niektorých z nich sú však u pozorovateľov vesmíru všeobecne populárnejšie. O aké značky sa jedná?

• Bresser – nemecký výrobca mikroskopov, ďalekohľadov a teleskopov. Zaobstarať si môžete ako lacnejšie zariadenia, tak aj drahšie hvezdárske ďalekohľady s priemerom objektívu cez 200 mm.
• Celestron – tradičná americká značka optických zariadení. Niektoré jej teleskopy sú vhodné pre menej náročných užívateľov, ďalšie ocenia aj skúsení pozorovatelia vesmíru.
• Skywatcher – značka zameriavajúca sa na teleskopy a astronomické zariadenia. Niektoré jej produkty stoja okolo 200 €, iné sú aj výrazne drahšie a určené pre náročnejších užívateľov.
• Levenhuk – americký výrobca optických prístrojov, ktorého hvezdárske ďalekohľady nepatria k najdrahším, no napriek tomu sú mnohé z nich veľmi kvalitné.
• Omega – nemecká značka optických prístrojov, ktorá sa zameriava na teleskopy a príslušenstvo pre amatérskych astronómov. Jej produkty sú kvalitné, napriek tomu nie sú drahé.

Bresser

Bresser je nemecká značka, ktorá sa už od roku 1957 zameriava na zariadenia na pozorovanie mikro- i makrosveta. V jej ponuke teda nájdete mikroskopy, ďalekohľady aj teleskopy. Navyše sa stále sústredí na inovácie. Hvezdárske ďalekohľady Bresser nepatria k najdrahším, takže mnohé z nich zoženiete do 400 €. K dispozícii však máte aj drahšie modely, ktoré majú priemer objektívu cez 200 mm, umožňujú teda aj pozorovanie vzdialenejších objektov.

Celestron

Ďalšia značka, ktorá sa radí k lídrom v oblasti optických zariadení, teda mikroskopov, ďalekohľadov a teleskopov. V roku 1955 založil inžinier Tom Johnson v Kalifornii firmu Valor Electronics, ktorá je materskou spoločnosťou značky Celestron. Valor Electronics vyrábala komponenty pre priemysel a armádu, ale Johnson čoskoro vyrobil aj teleskop. Aktuálne sú dané hvezdárske ďalekohľady veľmi variabilné, takže si vyberú menej nároční aj náročnejší pozorovatelia vesmíru.

Skywatcher

Značka Skywatcher bola založená spoločnosťou Synta Technology Corporation z Taiwanu v roku 1999. Zameriava sa výhradne na teleskopy a astronomické zariadenia. Oproti predošlým dvom značkám síce ponúka výrazne menej produktov, no napriek tomu sú rozmanité. Väčšina z nich stojí okolo 200 €, ale k dispozícii máte aj teleskop za viac ako 800 €, ktorý má priemer objektívu 200 mm a ohniskovú vzdialenosť 1 000 mm.

Levenhuk

Levenhuk je ďalší americký výrobca rozmanitých optických prístrojov, teda nielen mikroskopov a teleskopov, ale aj binokulárnych, monokulárnych a pozorovacích ďalekohľadov. Existuje od roku 2002. Na našom trhu nájdete desiatky hvezdárskych ďalekohľadov s touto značkou, z ktorých niektoré sú veľmi lacné, iné stoja cez 1 000 €. Žiadny z predávaných produktov síce neponúka priemer objektívu nad 130 mm, napriek tomu sú niektoré veľmi populárne.

Omega

Značka Omegon vznikla v Nemecku v roku 1999. Hoci sa spočiatku jednalo o malú firmu, aktuálne ide o výrobcu optických prístrojov známeho po celej Európe. Jednou z kľúčových oblastí jeho činnosti sú práve teleskopy a príslušenstvo pre amatérskych astronómov. Dané produkty, ktoré sú obľúbené aj v SR, nebývajú najlacnejšie, ale rozhodne ani najdrahšie. Dali by sa pritom označiť za veľmi dobré v pomere kvalita/cena, čo je vyhľadávaná kombinácia.

Teleskop Bresser National Geographic 60700 AZ

Teleskop Skywatcher 80400 AZ3

Teleskop Levenhuk Skyline Travel 70

Teleskop Celestron Powerseeker 114EQ

Teleskop Omegon N 150750 EQ3

Cena

Rovnako ako pri ostatných produktoch sme vykonali dôkladnú analýzu trhu, vďaka ktorej sme rozčlenili hvezdárske ďalekohľady do štyroch cenových kategórií. Hneď na tomto mieste musíme dodať, že najlacnejšie produkty stoja už okolo 40 EUR. Niektoré ďalekohľady teda môžu byť finančne dostupné, väčšina je však výrazne drahšia.

Do 200 €

Hoci najlacnejšie ďalekohľady zoženiete už za menej ako 40 €, odporúčali vám by sme minúť trochu viac peňazí. Inak by mohlo byť pozorovanie značným sklamaním. Na druhú stranu už okolo 120 € je možné si zakúpiť kvalitné produkty, s ktorými budete spokojní. Do 200 € v každom prípade zoženiete produkty vhodné pre začiatočníkov a pre deti, ktoré majú najčastejšie priemer objektívu od 50 do 80 mm.

200 až 400 €

Hvezdárske ďalekohľady za 200 až 400 € sú obvykle považované za zlatú strednú cestu. Zaobstaráte si tu teda produkty, ktoré ocenia aj náročnejší pozorovatelia, hoci pre fajnšmekrov asi budú stále trochu nedokonalé. V tejto cenovej kategórii už však nájdete produkty s priemerom objektívu cez 100 mm.

400 až 1000 €

Pre skutočných milovníkov astronómie asi nebude predstavovať problém ani vyššia cena hvezdárskeho ďalekohľadu. Minúť za toto náčinie veľa cez 400 € by sme však neodporúčali ľuďom bez skúseností. Aj keď také teleskopy majú väčší priemer, bývajú tiež náročné na ovládanie a vyžadujú už nejaké skúsenosti. Začiatočníci by teda mohli byť trochu rozčarovaní.

Nad 1000 €

V tejto cenovej kategórii si už asi vyberú iba skutoční astronomickí nadšenci. Bežný priemer objektívu pri týchto zariadeniach môže byť cez 200 mm, ale zoženiete aj produkty s výrazne vyšším priemerom (napríklad okolo 400 mm). Hoci sú tieto teleskopy napospol naozaj špičkové, mali by ste vedieť, že 1000 € je stále ešte nízka čiastka. K dispozícii totiž máte aj produkty, ktoré stoja okolo 20 000 €!