Ako vybrať mikroskop

Voľba toho správneho bádateľského náčinia na pozorovanie mikrosveta nie je úplne jednoduchá. V tomto článku sa dozviete, že je potrebné v prvom rade venovať pozornosť výberu vhodného typu mikroskopu. Prispôsobte ho potrebám a skúsenostiam človeka, ktorý s ním bude pracovať, a tomu, aké objekty s ním plánuje sledovať. Potreby dieťaťa školou povinného sa budú líšiť od potrieb vysokoškoláka, ktorý už vie s mikroskopom obstojne zaobchádzať.

Ďalej v článku nájdete informácie o tom, čo má vplyv na kvalitu obrazu. Kvalitu zobrazenia preparátu zásadným spôsobom ovplyvňuje použitý zdroj svetla, spôsob zaostrenia, zväčšenie a počet tubusov. Všetkým týmto parametrom prikladajte pri nákupe podobnú dôležitosť. Ak nebudú v rovnováhe, práca s mikroskopom bude veľmi ťažká a s najväčšou pravdepodobnosťou toho v okuláre veľa neuvidíte.

Správne uchytenie preparátu sa postará o natoľko potrebnú stabilitu pri detailnom prezeraní pozorovaného materiálu. Mikroskop je vhodné aj poťažkať a skontrolovať materiál, z ktorého je vyrobený. Pár slov padne aj o dodatočnom príslušenstve. Zvyčajne sa nezaobídete bez sklíčok. Preparačné sady a kufrík je možné považovať za bonusy, ktoré významne zvyšujú komfort užívateľa. Záver článku sa venuje cenovým hladinám, v akých môžete mikroskopy zakúpiť.

Ak by ste sa rozhodli naopak dívať do nebies, nájdete na našom portáli aj porovnanie hvezdárskych ďalekohľadov.

Ako vybrať mikroskop stručne:

• Kto bude mikroskop využívať? Základné svetelné mikroskopy postačia deťom, študentom a začiatočníkom. Pokročilý užívateľ či profesionál bude potrebovať výkonnejší model.
• Čo s ním plánujete pozorovať? Na pozorovanie tenkých vzoriek na podložnom skle sa hodia svetelné mikroskopy. Na štúdium nepriehľadných materiálov (napríklad nerasty, mince) sú určené stereomikroskopy.
• Chcete len pozorovať očami, alebo si urobiť záznam? Preparáty môžete pozorovať buď výhradne vlastnými očami, alebo si zaobstarať mikroskop s kamerou či LCD displejom a nahrávať s ním videozáznamy.
• Ako môžete vzorky osvetliť? Základné mikroskopy pre deti využívajú zrkadielka, halogénové svetlá alebo žiarovku. Kvalitné modely sa spoliehajú na LED diódy, ktoré predstavujú najlepší spôsob osvetlenia.
• Zamerajte sa aj na stabilitu zariadenia, zväčšenie a možnosti ostrenia. Všetky tieto parametre majú vplyv na to, ako dobre bude výsledný obraz vyzerať.
• Nezabudnite na nevyhnutné príslušenstvo, ako sú krycie a podkladové sklíčka. Medzi ďalšie šikovné doplnky patria preparačné súpravy na prípravu vlastného preparátu a puzdro, do ktorého mikroskop bezpečne uložíte.
• Stanovte si cenový strop. Mikroskopy každopádne nepatria medzi lacné zariadenia. Každá cenová skupina ponúka niečo iné a bude vyhovovať inému typu užívateľa.

Používateľ mikroskopu

Asi najdôležitejším parametrom, nad ktorým sa musíte pred kúpou mikroskopu zamyslieť, je to, komu bude primárne slúžiť. Mikroskop sa vyplatí vyberať podľa toho, pre koho je daný model vhodný:

• Pre menšie dieťa – modely pre menšie deti sú na pomedzí hračiek a mikroskopov.
• Pre žiaka či studenta – modely na vzdelávacie účely na stredných a vysokých školách sa už vyznačujú veľmi dobrou kvalitou a stále sú užívateľsky aj cenovo priaznivé.
• Pre pokročilého užívateľa alebo profesionála v odbore – profesionálne modely do prevádzky laboratórií už predstavujú úplne inú úroveň z hľadiska funkcií a ceny.

Základné delenie mikroskopov

Ponúkané mikroskopy rozdeľujeme do dvoch základných skupín podľa charakteru zobrazenia a podľa spôsobu, akým využívajú chod paprskov svetla. Jedná sa o:

• Svetelné (biologické) mikroskopy – umožňujú vstup do vnútornej štruktúry pozorovaného objektu.
• Mikroskopy na pozorovanie povrchov (stereomikroskopy) – vhodné na sledovanie zväčšeného povrchu nepriesvitných objektov. Neponúkajú pohľad do vnútornej štruktúry objektu.

Svetelné (biologické) mikroskopy

Nájdete ich pod označením svetelné, presvetľovacie, biologické či priesvitné. S ich pomocou je možné pozorovať veľmi tenké preparáty. Svetelný mikroskop využíva dve sústavy spojných šošoviek zložených z okuláru a objektivu.

Spodné svetlo presvecuje vzorku umiestnenú na podložnom sklíčku. V tubuse je potom možné sledovať detailný obraz presvetleného objektu. Pripravte sa na to, že práca s presvetľovacím náčiním je výrazne náročnejšia, než pozorovanie so stereomikroskopom. Vyžaduje skúsenosti a pokiaľ sa s ním bude učiť pracovať dieťa, bude na začiatku potrebovať asistenciu dospelého.

Pre účely tohto článku sa zameriame na vlastnosti klasických svetelných mikroskopov, ktoré využívajú deti, študenti, začiatočníci aj pokročilejší dospelí. Pod pojmom biologické mikroskopy sa však skrýva celý rad ďalších subtypov, líšiacich sa mnohými vlastnosťami a spôsobmi využitia. Najmä v odbornej sfére sa rôzne typy svetelných mikroskopov využívajú na pozorovanie rozličných typov preparátov. Ich stručný prehľad nájdete v tabuľke.

Niekoľko samostatných kapitol by potom malo pojednávať o fungovaní elektrónových mikroskopov. Jedná sa o obdobu klasického svetelného mikroskopu, kde sú optické šošovky nahradené elektromagnetickými a k skúmaniu objektov sú použité elektróny. Tieto modely dokážu poskytnúť zväčšenie až 1 000 000x a používajú sa výhradne na výskumné účely na niekoľkých špecializovaných pracoviskách.

Stereomikroskopy

Inak sa im hovorí stereolupy. Stereoskopické mikroskopy sú vhodné na pozorovanie nepriesvitných objektov, ktorými neprejde svetlo. Jedná sa napríklad o mince, minerály, kamene. Veľmi obľúbené sú medzi entomológmi pre pozorovanie hmyzu. Výhodou je, že využívajú dva optické systémy, ktorých optické osi sa pretínajú na pozorovanej ose. Ľudské oko potom vo výslednom obraze vníma predmet trojrozmerne a môže pozorovať jeho povrch.

Majú síce slabšiu zvsčšovaciu schopnosť, ale pre účely tohto spôsobu pozorovania je to postačujúce. Sú úplne ideálnou voľbou pre deti, pretože je možné pod nimi pozorovať všetko, čo vonku nájdu. Napríklad hmyz, kamienky, vyschnutý list a podobne. Odhliadnuc od jednoduchšieho používania, pretože stačí pozorovaný predmet vložiť pod optiku a pozrieť do tubusu. Drahšie produkty celý proces uľahčujú dodatočným prísvitom.

Špeciálne druhy mikroskopov

Okrem vyššie zmienených typov potom existujú ešte niektoré špeciálne druhy mikroskopov. Spomenieme tie najznámejšie:

• Digitálne mikroskopy
• Priemyselné mikroskopy
• Vreckové mikroskopy
• Mikroskopia atomárnych síl (AFM)

Digitálne mikroskopy

Od klasického svetelného mikroskopu sa odlišujú absenciou okulárov, ktoré sú nahradené LCD displejom. Objekt je možné vďaka tomu pozorovať na prehľadnej obrazovke, prípadne je premietaný do počítača. Využívajú sa pri výuke študentov. Uplatnenie nachádzajú aj v laboratóriách, kedy môže jeden objekt spoločne pozorovať a vyhodnocovať niekoľko pracovníkov naraz.

Priemyselné mikroskopy

Priemyselný mikroskop je v podstate stereomikroskop na dlhom otočnom ramene. Využíva sa predovšetkým na kontrolných pracoviskách v rôznych priemyselných odvetviach. Často umožňuje záznam obrazu a dá sa vybaviť osvetlením.

Vreckové mikroskopy

Pokiaľ radi objavujete krásy mikrosveta priamo v prírode, môžete obohatiť svoju výbavu týmto skladným pomocníkom. Vreckový mikroskop si môžete vziať kamkoľvek so sebou a pozorovať ľubovoľný objekt, na ktorý pri prechádzke narazíte. Je vybavený osvetlením a umožňuje zväčšenie až 200x. Pomocou USB ho môžete pripojiť k počítaču a prezerať si vytvorené fotografie alebo videozáznam.

Mikroskopia atomárnych síl (AFM)

Skratka AFM vychádza z anglického ,,atomic force microscopy”. Jedná sa o špeciálnu metódu zo skupiny sondovej mikroskopie. Využíva sondu z kremíkového nitridu, pružinu z rovnakého materiálu a silu laserového lúča. Výsledkom skúmania je v tomto prípade dokonalý trojrozmerný obraz a až miliardové zväčšenie, vďaka ktorému sa dajú pozorovať jednotlivé molekuly v preparáte.

Časti mikroskopu

Hlavnú súčasť biologického mikroskopu tvoria dve sústavy spojných šošoviek, skladajúce sa z okuláru a objektívu. Ďalšie prvky potom umožnia lepšie zobrazenie objektu a jednoduchšiu manipuláciu s prístrojom. Všeobecne môžeme časti mikroskopu rozdeliť do troch hlavných sekcií:

• Časť optická – objektívy a okuláre
• Časť svetelná – zdroj osvetlenia, kondenzor, clona, filtre, zrkadielka
• Časť mechanická – podstavec, statív, tubus, hlavica, revolverový menič objektívov, stolík so svorkami, makro a mikroskrutka

Znalosť jednotlivých súčastí mikroskopu má svoj praktický účel – pomôže vám s prístrojom jednoduchšie manipulovať. O najdôležitejších častiach pojednávajú nasledujúce kapitoly.

Objektív

Jedná sa o sústavu optických šošoviek, ktoré sú uložené v kovových puzdrach v tvare valca. Nachádza sa v blízkosti pozorovaného objektu a poskytuje skutočný, zväčšený a prevrátený obraz. Na objektíve je vždy vyznačený jeho typ (pomocou písmena), zväčšenie a ďalšie informácie. Niekedy býva zväčšenie objektívu pre zjednodušenie odlíšené pomocou farebných prúžkov.

Okulár

Druhá sústava optických šošoviek, ktorá prispieva k zväčšeniu obrazu. Plní funkciu lupy, ktorá nám umožní pozorovať obraz vytvorený v objektíve. Vytvára veľmi zväčšený a neskutočný obraz. Štandardné okuláre majú zväčšenie 10x, ale môžu mať aj 16x alebo 20x. Existujú rôzne druhy, najčastejšie sa používajú tzv. Huygensovy okuláre.

Tubus

Do tubusu sa vkladá samotný okulár. Tubus zaistí, že sa okulár nehýbe a drží pevne na mieste. Spodná časť tubusu je potom spojená s revolverovým meničom objektívov.

Hlavica

Zaisťuje, že tubus a okuláre držia pohromade. Druhy hlavíc sa potom rozlišujú podľa počtu okulárov.

Revolverový menič objektívov

Nájdete ho na spodnej časti tubusu. Vypuklý kovový kotúč s kruhovým otvorom má na sebe upevnený druhý pohyblivý kotúč, v ktorom sa nachádzajú otvory s priskrutkovanými objektívmi. Svojim pootočením umožňuje používateľovi elegantne vymeniť jeden objektív za iný.

Statív (nosič)

Statív má tvar obráteného písmena L. Vytvára oporu pre celý optický systém a spája hornú časť mikroskopu so spodnou časťou. Na jeho boku sa zvyčajne nachádzajú vypínače osvetlenia, ovládače plynulej regulácie osvetlenia a skrutky pre doostrenie.

Stolček

Na stolček sa umiestňuje preparát, ktorý chceme pozorovať. Z tohto dôvodu je vybavený otvorom, ktorým môžu prechádzať lúče presvetľujúce preparát. Pomocou krížového vodiča je potom možné preparát posúvať po stolčeku dvoma smermi (dopredu a dozadu, doľava a doprava).

Mikro a makro skrutka

Jedná sa o dve skrutky umiestnené na boku statívu. S ich pomocou sa dá doladiť zaostrenie podľa potreby. Makroskrutka je väčšia a slúži na hrubé zaostrenie. Menšia mikroskrutka potom umožní dokonale presné a jemné doostrenie.

Podstava

Kvalitne spracovaná platforma je dôležitá z hľadiska stability. Musí byť skonštruovaná tak, aby mal mikroskop dokonalý balanc. Ukrýva sa v nej navyše zdroj svetla, zrkadlo a nosič filtrov.

Osvetlenie

Tvorí ďalšiu veľmi dôležitú súčasť mikroskopu. Osvetlenie zaistí to, že sú všetky časti preparátu dokonale viditeľné. Svetlo poskytuje buď zrkadlo, halogénové žiarovky alebo LED diódy.

Kondenzor

Kondenzor je tvorený niekoľkými spojnými šošovkami a je opatrený irisovou clonou. Úlohou kondenzoru je sústredenie svetelných lúčov v podobe kužeľa na preparát. Pomocou rôznych filtrov potom môžete ľubovoľne meniť kontrast pozorovaného objektu.

Počet okulárov

Niekedy sa môže stať, že nech sa akokoľvek snažíte, nevidíte pri pohľade do tubusu skrátka nič. Väčšinou je na vine zlá voľba či nastavenie zväčšenia, niekedy môže pomôcť voľba iného typu hlavice.

Na trhu s mikroskopmi sú rozlišované tri typy hlavíc:

• Monokulárne – možnosť pozorovania jedným okom. V prípade potreby ponúka možnosť vloženia okulárovej kamery. Hodí sa pre začiatočníkov a nenáročných užívateľov.
• Binokulárne – možnosť pozorovania oboma očami. Poskytuje kvalitnejšie a lepšie vnímanie obrazu, pretože dve oči dokážu naraz zaznamenať väčšie množstvo detailov. Uplatnenie nachádza u nadšených samoukov aj v profesionálnom prostredí.
• Trinokulárne – obsahujú dva tubusy pre pozorovanie oboma očami a tretí na pripojenie kamery či fotoaparátu. Ponúkajú veľké pole záberu. Sofistikované zariadenia do profesionálnych laboratórií.

Deťom, žiakom základných a stredných škôl a začínajúcim pozorovateľom úplne postačia monokulárne hlavice určené k pozorovaniu jedným okom. Pre jedincov, ktorí ani pri veľkej snahe nič nevidia, odporúčame zakúpiť tzv. PC okulár. Ten sa pripája k počítaču a prostredníctvom nainštalovaného softvéru zobrazuje sledovaný objekt na monitore. S jeho pomocou môžete navyše svoje objavy zdieľať s ostatnými, diskutovať a spoločne ich analyzovať.

Materiál

Chcete, aby vám mikroskop vydržal slúžiť dlhšie než pár týždňov či mesiacov? Vyhnite sa oblúkom rôznym plastovým modelom, ktoré sú navrhované s ohľadom na čo najnižšiu predajnú cenu. Ich problémom býva okrem slabého materiálu aj zlá stabilita a úplne minimálna kvalita obrazu.

Nebojte se priplatiť a investovať do poriadnej kovovej konštrukcie. Väčšinou sa jedná o zliatiny kovov obsahujúce hliník. Odmenou vám bude výrazne dlhšia životnosť, vyššia kvalita pozorovaného obrazu a perfektná stabilita. Či už vyberáte náčinie pre seba alebo pre svoje dieťa, obaja sa budete cítiť lepšie, keď budete mať v rukách pravý mikroskop, nielen jeho lacnú napodobeninu.

Osvetlenie

Ako sme už zmienili, svetelné mikroskopy potrebujú dostatok svetla k presvetleniu všetkých štruktúr pozorovaného preparátu. Kvalita osvetlenia mimo iného udáva, ako detailný a viditeľný bude výsledný obraz objektu. V súčasnej dobe sa pre mikroskopy využívajú tri základné zdroje svetla:

• Zrkadlo – pri najzákladnejších mikroskopoch s veľmi nízkou cenou. Intenzitu osvetlenia meníte pomocou naklápania zrkadla.
• Halogénová žiarovka – rokmi overený variant. Teplý odtieň svetla je pre oči príjemný, pokiaľ je treba s mikroskopom pracovať po dlhšiu dobu.
• LED dióda – moderný spôsob, presvetlenia preparátu jasným bielym svetlom. Má veľmi nízku spotrebu energie a prakticky neprodukuje tepelné žiarenie.

Prvé dva zdroje nachádzajú uplatnenie predovšetkým pri detských mikroskopoch, kde nie je potrebná vrcholná kvalita. Naproti tomu pri školských mikroskopoch alebo pri náčiní pre nadšencov do techniky voľte LED diódy. Tie preparát osvietia prirodzeným bielym svetlom. Narozdiel od skôr dominantného halogénu nie je potrebné kompenzovať žlté zafarbenie svetla.

Stereomikroskopy potom často využívajú špeciálne kruhové osvetlenie, ktoré umožní nasvietenie predmetu zo všetkých strán. Externý typ svetla sa používa pri pozorovaní trojrozmerných objektov, kedy je nutné osvietiť všetky nerovnosti a línie povrchu. Pre pozorovanie predmetov s lesklým povrchom (leštené kovy, sklenené diely) sa najviac hodí polarizačné osvetlenie.

Zväčšenie

Čím väčšie, tým lepšie! Takto zvyčajne lákajú svojich zákazníkov predajcovia. Nenechajte sa však týmto marketingovým trikom obalamútiť. Niektoré objekty sú pod extrémne veľkým zväčšením mnohokrát úplne nečitateľné. Pri stereomikroskopoch si plne vystačíte s desaťnásobným až štyridsaťnásobným zväčšením. Väčší obraz už pôsobí v tomto prípade rozmazane a celkovo neprirodzene.

Svetelné mikroskopy pre bežných užívateľov si plne vystačia so zväčšením v rozmedzí 400x až 600x. Pri tisícinásobku sa nevyhnete použitiu špeciálnych imerzných olejov na zlepšenie výslednej kvality obrazu. Celková hodnota zväčšenia mikroskopu sa rovná násobku zväčšenia objektívu a zväčšenia okulára. Inými slovami, pokiaľ máte mikroskop s okulárom so zväčšením 10x a objektívom 40x, výsledný obraz bude zväčšený 400x.

Zväčšenie však v skutočnosti nie je hlavným parametrom pre určenie kvality sledovaného obrazu. Udáva nám totiž iba jeho veľkosť. Za kľúčový parameter je považovaná tzv. rozlišovacia schopnosť. Tá je závislá od celkovej kvality optiky, vlnovej dĺžky svetla, ale aj indexu lomu prostredia medzi objektom a optikou. Rozlíšenie udáva schopnosť mikroskopu zobraziť dva blízke objekty v dostatočnej miere detailov.

Ostrenie

Môžete mať tú najlepšiu optiku a vysoko kvalitné svetlo, no keď nemáte obraz dostatočne zaostrený, mnoho poznatkov z neho nezískate. Spôsoby ostrenia sa líšia podľa typu mikroskopu.

Stereomikroskopy

Pri zariadení na sledovanie povrchu sa uplatňuje lacnejšie hrebeňové ostrenie, ktoré je pri nižšej miere zväčšení plne postačujúce. Základné zariadenie sa dá ovládať pomocou trenia dvoch hrubých styčných plôch.

Svetelné mikroskopy

Pre zisk dostatočne kvalitného obrazu z presvetľovacích mikroskopov musí byť efektivita ostrenia o niečo málo vyššia. Lacnejšie modely využívajú jednostupňové ostrenie za pomoci hrebeňových prevodov s vyššou tuhosťou, než je tomu pri stereomikroskopoch.

Pri kvalitnejších zariadeniach sa používa duálne ostrenie. Makroposun umožňuje rýchlejšie hrubé zaostrenie, mikroposuv zase zobrazenie jemnejších detailov. Vysoká ostrosť obrazu nie je významná len pre lekárske a výskumné účely, ale aj pre potreby fotenia či natáčanie audiovizuálnych materiálov.

Uchytenie preparátu

Zabúdať sa nevypláca ani na spôsob uchytenia skúmaného objektu. Základom sú pružinové držiaky, v ktorých sa sklíčko s preparátom prichytí a udrží. Pokročilejšie mikroskopy sú vybavené krížovými stolíkmi, ktorých plocha pre umiestnenie preparátu je rozmernejšia a stabilnejšia. Sklíčko sa dá potom posúvať pomocou sánkového zariadenia dvoma smermi (dopredu a dozadu, doľava a doprava).

Pri stereomikroskopoch sa väčšinou nepoužíva žiadny posuvný mechanizmus, výnimočne pri špecializovaných modeloch. Objekt sa len položí na stolček. Prípadne sa prichytí pomocou kovových klipsov.

Dodatočné príslušenstvo

Mikroskop sám o sobe príliš zábavy neponúka. Potrebujete predovšetkým vhodný materiál na sledovanie a analýzu. Preto výrobcovia detských, ale aj profesionálnych modelov, pridávajú k svojim produktom celý rad príslušenstva:

• Sklíčka – na umiestnenie sledovaného objektu. Na silnejšie podkladové sklo sa preparát umiestni a potom sa prikryje tenkým krycím sklíčkom. Podkladové sklá je možné po umytí používať opakovane, krycie sú jednorázové.
• Ampuly – na zbieranie potrebných vzoriek k analýze.
• Preparačná súprava – náčinie na prípravu preparátu do analyzovateľnej podoby. Môže obsahovať pinzetu, nožnice, ihly, pipety či rôzne farbivá.
• Pripravené preparáty – zakúpiť sa dajú taktiež hotové preparáty, ktoré sú už nafarbené na podložnom skle a pripravené na pozorovanie. Jedna sada môže obsahovať rôzne druhy tkanív, telesných buniek aj rastlinných pletív.
• Kufrík – miesto pre bezpečné uloženie mikroskopu a všetkého doplňujúceho vybavenia.

Cena

Na záver vás neochudobníme ani o kapitolu venovanú cenám jednotlivých mikroskopov. Vzhľadom k šírke uplatnenia týchto prístrojov počítajte s veľmi širokým rozpätím. Je logické, že školské náčinie vyjde na výrazne nižší finančný obnos než vybavenie určené profesionálom. Cena mikroskopu pre deti spravidla nepresahuje 300 EUR. Pre porovnanie, cena elektrónového mikroskopu začína na 80 tisícoch EUR.

Cena od 40 EUR do 300 EUR

V najlacnejšej cenovej kategórii do 300 EUR sa predávajú hlavne monokulárne modely určené malým bádateľom, školákom a začínajúcim dospelým. Štandardne sú vyrobené z odolného kovového materiálu a vybavené širokou škálou príslušenstva. Početnú skupinu tvoria stereomikroskopy určené na pozorovanie vonkajších detailov nepriesvitných predmetov.

Maximálne zväčšenie sa v prípade svetelných mikroskopov pohybuje okolo hranice 400x. Valná väčšina ponúkaných modelov je vybavená halogénovým osvetlením, nájdu sa však aj výnimky využívajúce pokročilejšie LED diódy

Cena od 300 EUR do 600 EUR

Žiaci a študenti prírodovedne zameraných škôl by mali zabrúsiť skôr do druhej skupiny výrobkov. V nej sa nachádzajú binokulárne zariadenia s dobrou ponukou zväčšenia aj rozlíšenia. Občas narazíte aj na trinokulárne mikroskopy. Nezriedka podporujú aj možnosť prepojenia s počítačom či kamerou.

Zvyčajne nechýba ani praktické LED osvetlenie prispievajúce k vyššej kvalite priesvitu preparátu. Masívne kovové stojany spolu s krížovými stolmi sa starajú o dostatočnú stabilitu a jednoduchšie prehliadanie zachytených preparátov.

Cena nad 600 EUR

V tejto cenovej oblasti sa pohybujú nadšení amatérsky bádatelia a profesionáli. Mikroskopy v tejto relácii ponúkajú dostatočné rozlíšenie a vysoko kvalitné osvetlenie. Samozrejmosťou je široká paleta príslušenstva a značné priblíženie. Počítať môžete ako s dvoma či tromi tubusmi na sledovanie objektu, tak s možnosťou pripojenia k počítaču.

Veľký rozdiel však bude aj medzi tým, pokiaľ sa budeme pohybovať medzi svetelnými modelmi pre domáce využitie, alebo budeme hľadať medzi profi zariadeniami. Špeciálne druhy mikroskopov, ako sú fluorescenčné či inverzné, atakujú hranicu 4000 EUR. Tie najlepšie a najmodernejšie technológie (elektrónová mikroskopia, AFM) majú k dispozícii len vybrané pracoviská. Ich obstaranie začína na 80 000 EUR, ale môže sa vyšplhať aj k 800 000 eurám.

Ako pracovať so svetelným mikroskopom

Pokiaľ si chcete osviežiť prácu s klasickým presvetľovacím mikroskopom alebo sa to zatiaľ učíte, je nutné dodržať určitý postup. Vďaka tomu uvidíte preparát dokonale bez toho, žeby ste sa zdržiavali základnými chybami.

• Najskôr je potrebné pripraviť preparát a umiestniť ho na podkladové sklo. Musí byť dostatočne tenké, aby svetlo prešlo všetkými štruktúrami.
• Preparát môžete pozorovať buď v natívnom (prirodzenom) stave, alebo pomocou zafarbenia. Farbenie preparátu slúži na zvýraznenie a rozlíšenie konkrétnych štruktúr či častí buniek. Hojne sa využíva napríklad v histológii.
• Pokiaľ chcete použiť väčšie zväčšenie (1 000x), je potrebné na vzorku nakvapkať pár kvapiek imerzného oleja. Ak nemáte olej, vystačíte si aj s vodou. Ponorenie preparátu do tekutiny výrazne zlepší rozlišovacie schopnosti mikroskopu.
• Potom stačí preparát prekryť krycím sklíčkom, umiestniť na stolček, zapnúť zdroj svetla, vybrať vhodný objektív a pozorovať.
• Potrebné zaostrenie potom môžete doladiť pomocou hrubého a jemného posunu.

Údržba mikroskopu

Mikroskopy patria medzi zariadenia, ktoré vyžadujú pravidelnú údržbu a starostlivosť používateľa. Iba tak môžu správne fungovať a poskytnúť čo najlepšie výsledky pri pozorovaní. V laboratornej prevádzke je o mikroskopy postarané ako v rámci rutinnej údržby, tak aj pravidelným odborným servisom.

• Hlavným nepriateľom optickej časti je prach. Objektívy a okuláre je potrebné pravidelne čistiť, najlepšie ofúknutím stlačeným plynom či gumovým balónikom. Eventuálne je možné použiť jemný štetec. Usadený prach by mohol časom narušiť tenkú antireflexnú vrstvu, čo sa pri používaní mikroskopu prejaví menšou svetelnosťou, zníženou rozlišovacou schopnosťou a zahmlením obrazu.
• Povrch tela mikroskopu potom stačí utrieť suchou bavlnenou handričkou.
• Ovládacie mechanizmy (revolverový menič objektívov, zaostrovacie kolieska, okulárové tubusy) je potrebné pravidelne premazávať. Inak môžu vyschnúť a v horšom prípade sa aj zavrieť. 
• Mikroskop by nemal prísť do kontaktu s vlhkosťou a organickými rozpúšťadlami.
• Nemal by byť vystavený ani priamemu slnečnému svetlu. Preto je potrebné ho po očistení zakryť obalom proti prachu alebo ho uložiť do kufríka.