Ako vybrať satelitný prijímač

Výber satelitného prijímača môže na prvý pohľad pôsobiť ako pomerne zložitý proces. Niektoré dôležité pojmy pravdepodobne budete počuť po prvýkrát, pretože sa s nimi v dnešnej internetovej dobe príliš nestretnete. Máme však pre vás dobrú správu: pri voľbe konkrétnych modelov vyberáte skôr dodatočné funkcie a možnosti podľa svojich vlastných preferencií. Nie je potrebné študovať mnoho parametrov, kľúčové informácie sa jednoducho dozviete v tomto článku.

Dozviete sa teda napríklad to, aké typy prijímačov existujú a čím sa medzi sebou líšia, aké tunery potrebujete na príjem signálu a prečo sa nenechať zmiasť ich číslovaním. Rozdiely sú aj medzi čítačkami satelitných kariet – niektoré nemusia podporovať najväčších slovenských poskytovateľov. Aj tomu sa budeme venovať, aby ste sa nenechali zlákať na kúpu prístroja, ktorý vám bude na nič, ani na zbytočné preplácanie kvôli pečiatke na papieri.

Satelitné prijímače sa medzi sebou líšia aj funkciami a konektivitou. Najmä prepojenie so staršími televízormi môže byť niekedy oriešok, čo vám v článku vysvetlíme. Zlé zapojenie navyše môže výrazne znížiť kvalitu obrazu aj pri tých prístrojoch, ktoré podporujú veľmi vysoké rozlíšenie. Predstavíme vám aj najčastejšie funkcie, ktoré vám dokážu používanie spríjemniť a zjednodušiť. V záverečnom cenovom okienku sa dozviete, aké mať s vaším rozpočtom očakávania.

Vlastné porovnanie sme venovali ale aj Android TV boxom. Ak si chcete filmový zážitok ešte viac spestriť, odporúčame naše porovnanie domácich kín.

Ako vybrať satelitný prijímač stručne

• Prispôsobte výber svojim požiadavkám. Pokiaľ hľadáte čokoľvek, vďaka čomu bude možné sledovať satelitné vysielanie, postačí vám aj najlacnejší prístroj. Náročnejších užívateľov bude zaujímať Wi-Fi, chytré funkcie či rozlíšenie obrazu.
• Dajte pozor na tunery. Najmä pri „kombo“ prijímačoch, ktoré dokážu spracovať voľne šírený signál, hľadajte DVB-T2, nie DVB-T. Satelity fungujú v prevažnej väčšine na štandarde DVB-S2.
• Zistite si typ karty od svojho poskytovateľa. Niektoré služby (typicky Skylink) vyžadujú špecifický typ kariet, ktoré sa vkladajú do prijímača. Vopred si preto zistite, či vami vybraný prístroj tento typ podporuje.
• Rozlíšenie súvisí aj s televíziou. Na sledovanie na starej televízii stačí aj HD rozlíšenie. Štandardom je však Full HD, ktoré podporuje väčšina dnešných TV. Do budúcna sa bude hodiť aj rozlíšenie 4K.
• Niektoré prístroje je možné využiť aj v aute. To ocenia hlavne vodiči kamiónov či autobusov, ktorí si chcú púšťať televíziu. Väčšina modelov však vyžaduje zapojenie do bežnej 230V zásuvky.
• Pre nahrávanie je potrebné úložisko. Pri najdrahších modeloch bude vstavané, obvykle sa však počíta s pripojením vlastného disku.
• YouTube a prehliadač? Vďaka internetu môžete využiť celé spektrum ďalších služieb a funkcií. Pripojíte sa k nemu cez kábel alebo Wi-Fi. Obvykle k tomu potrebujete vlastný adaptér, občas ale narazíte na prístroj so vstavaným Wi-Fi prijímačom.
• Dajte si pozor na konektory. Napríklad staršie televízie sa pripájajú cez analógový SCART kábel, ktorý pri satelitnom prijímači nie je samozrejmosťou.
• Chcete „niečo navyše“? Drahšie prijímače dokážu fungovať ako multimediálne centrá, nahrávať filmy a seriály či využívať hybridné HbbTV (známe „červené tlačidlo“).

Výbava a funkcie

Prvá otázka pri výbere satelitu by sa mala týkať toho, čo od prístroja očakávate. Nenáročnému užívateľovi, pre ktorého je najdôležitejšie jednoduché ovládanie, budú moderné a vybavené satelitné prijímače tak akurát na obtiaž. Naopak fajnšmekrov bude obmedzená funkčnosť základných modelov vytáčať a preto sa im oplatí siahnuť po lepšom modeli. Všeobecne je na výber z troch riešení: 

• Satelitné prijímače umožňujúce sledovanie TV cez satelit
• „Kombo“ prijímače, ktoré okrem satelitného vysielania fungujú ako set-top-box
• Moderné multimediálne centrá s prístupom na internet, vlastnou pamäťou a širokou konektivitou

Tieto varianty sa odlišujú predovšetkým cenou . Napriek tomu by ste mali mať pred ďalším postupom jasno, čo od satelitného prijímača očakávate a ktorý variant zvolíte. Mnohé z informácií, ktoré sa v nasledujúcich kapitolách dozviete, sú totiž relevantné iba pre lepšie prístroje. Pokiaľ pre vás hrá najväčšiu rolu cena, bude vám stačiť tieto časti iba zbežne preletieť a zamerať sa hlavne na hodnotenia ďalších užívateľov.

Tunery

Posledné roky snáď nebolo možné uniknúť informáciám o prechode anténového vysielania zo štandardu DVB-T na DVB-T2. Hoci došlo k opakovaným odkladom, väčšina kanálov už funguje na novom štandarde, zatiaľ čo DVB-T vysielače sa postupne vypínajú. Dobrou správou je, že dnes už len ťažko narazíte na prístroj, ktorý DVB-T2 neumožňuje. Je však dobré mať to na pamäti, napríklad pri nákupe z druhej ruky.

Pokiaľ však chcete televízny signál získavať iba zo satelitov, môžete predchádzajúce riadky s čistým svedomím ignorovať. Satelitné prijímače totiž fungujú na vlastnom štandarde DVB-S, resp. DVB-S2. Oba sú už zabehnuté, pričom druhý spomínaný prináša vyššiu kvalitu obrazu aj zvuku. Čisto DVB-S prijímače sú dnes skôr raritou, ktorej sa odporúčame vyhnúť – tu sa šetriť neoplatí. Občas sa dá tiež naraziť na zatiaľ málo rozšírený štandard DVB-S2X.

Drahšie prijímače dokážu získavať signál z niekoľkých zdrojov naraz – označujú sa potom ako dvoj- alebo viactunerové (2x DVB-S/2) či „kombo“ prijímače (DVB-S/2 a DVB-T2 alebo DVB-C pre káblový príjem). Hodia sa pri dvoch situáciách – ak chcete prijímať signál z dvoch rôznych satelitov (prípadne na prijímanie kanálov nedostupných v pozemnom vysielaní) a rozšíriť tak portfólium kanálov, alebo tiež na nahrávanie z iného než sledovaného kanálu. 

Čítačky kariet

Prijímač sám o sebe je bezcenný, pokiaľ nie ste vybavení špeciálnou dekódovacou kartou. Tú obdržíte od svojho poskytovateľa služieb a práve s jej pomocou dôjde k odomknutiu všetkých zaplatených kanálov. Na spoľahlivé čítanie kariet slúžia špeciálne čítačky, ktorými sú zariadenia vybavené. V súčasnosti sa najviac stretnete s tromi základnými systémami:

• Common Interface (CI)
• UNI čítačka kariet
• Irdeto čítačka kariet

Ešte pred nákupom prijímača sa informujte u svojho poskytovateľa satelitného vysielania, aký druh kariet využíva. V opačnom prípade môžete byť nepríjemne prekvapení, keď vám povie, že zakúpený aparát je nekompatibilný a budete ho musieť vymeniť.

Common Interface (CI/CI+)

Common Interface nie je čítačkou kariet v pravom slova zmysle, jej úlohu viac-menej supluje. Ide o slot na vloženie dekódovacieho modulu, ktorý následne funguje rovnako ako karta. Výhodou je jeho univerzálne použitie so širokou škálou dekódovacích modulov od rôznych výrobcov.

Skvele poslúži obzvlášť náročným zákazníkom, ktorí chcú prijímať satelitné vysielanie z dvoch samostatných dekódovacích kariet. Zatiaľ čo jeden modul nájde svoje miesto v čítačke, druhý sa pripojí externe práve pomocou CI slotu.

Irdeto čítačka kariet

Prvým významným štandardom dnešnej doby je čítačka kariet s certifikáciou Irdeto/Skylink Ready. Tú využívajú najväčší hráči na trhu, ktorými sú spoločnosti Skylink, UPC (sieť freeSat) a Telly, ale aj ďalší poskytovatelia. Modely vybavené touto certifikáciou majú zaručenú kompatibilitu práve s najväčšími dodávateľmi satelitného vysielania u nás.

Absencia Irdeto ale nutne neznamená, že sa vám nepodarí programy Skylinku či freeSat naladiť. Ostatne, najpredávanejšie modely dneška operujú skôr s univerzálnou (UNI) čítačkou a podporu Irdeto doháňajú softvérovo. Berte preto certifikáciu Skylink Ready/Irdeto ako indikáciu stopercentnej podpory, nie ako jej absenciu pri zariadeniach, ktoré túto certifikáciu nemajú.

Univerzálna (UNI) čítačka kariet

O niečo bežnejšia je tzv. UNI čítačka kariet navrhnutá na čítanie kariet Conax (Flix TV). Vzhľadom na to, že takto vybavené modely nie sú certifikované ako Skylink Ready, nie je zaručená ich optimálna funkčnosť pri použití štandardu Irdeto. Pre úspešné dekódovanie štandardu Irdeto musí byť jej firmware špeciálne upravený. Záleží na konkrétnom výrobcovi a modeli, pričom tí najväčší sa snažia Irdeto podporovať.

Rozlíšenie

Podobne ako pri televízii či TV boxe, aj pri satelitnom prijímači je dôležité rozlíšenie. V tomto prípade údaj napovedá, v akej kvalite dokáže prístroj získaný obraz spracovať a poslať ďalej do televízie. Základom by v dnešnej dobe malo byť Full HD rozlíšenie (1920 x 1080 pixelov), v ktorom vysiela drvivá väčšina slovenských i zahraničných staníc.

Objavujú sa tiež prijímače, ktoré dokážu spracovať 4K obraz. Ten je v teoretickej rovine 4x kvalitnejší ako Full HD, zatiaľ však v televízii výrazné uplatnenie nenašiel. Vysielajú v ňom najmä zahraničné športové stanice, ktoré veľké množstvo detailov pri svojich prenosoch využijú. 4K prijímač sa hodí aj z hľadiska blízkej budúcnosti, kedy sa dá prechod na toto rozlíšenie čakať vo veľkom.

S rozlíšením si naopak nemusíte lámať hlavu, pokiaľ chcete len nahradiť svoj dosluhujúci satelit pre staršiu televíziu. Pri týchto „klasických“ TV obraz vo vysokej kvalite aj tak nevyužijete, pretože ho tento typ obvykle nepodporuje. Pozor si dajte aj pri novších LCD/LED či plazmových televízoroch pri prepojení cez SCART kábel. Ani ten totiž nedokáže prenášať vyššie ako staré analógové rozlíšenie – zvoľte preto radšej HDMI kábel.

Úložisko

Pri niektorých drahších „kombo“ prijímačoch nájdete tiež vstavaný pevný disk. Pokiaľ sa trochu orientujete v počítačoch a IT, najskôr sa ľahko zdesíte, keď budete pátrať po kapacite takýchto interných úložísk. Obvykle totiž mávajú kapacitu len niekoľko málo gigabajtov (najčastejšie 4 – 8 GB). Je to však pochopiteľné – toto úložisko slúži na nahrávanie relácií pre ich spätné zhliadnutie, nie na prehrávanie vlastných médií. 

Pokiaľ sa však s možnosťou nahrávať na úložisko vôbec stretnete, oveľa častejšie to bude na vaše vlastné, externé úložisko. Pri takýchto prijímačoch je možné pripojiť cez USB konektor flash disk (a niekedy aj externý hard disk), ktorý funkčnosť vstavaného plne nahradí. Opäť je však potrebné mať na pamäti, že nahrávky slúžia na prehranie na satelite, „pretiahnuť“ do počítača či iného úložiska vám nepôjdu.

Napájanie

Bez pripojenia prijímača do elektriny budete sledovať televíziu len ťažko. Na trhu nájdete prijímače so zabudovaným napájacím zdrojom do bežnej 230V zásuvky. Menej početnou skupinou sú modely s externým adaptérom, ktorý je možné podľa potreby nahradiť či vymeniť. V domácnosti pôjde len o minimálny rozdiel. Zbystriť by ale mali vodiči kamiónov, ktorí vozia televíziu vo svojom vozidle – pre nich bude možnosť 12V pripojenia do zapaľovania zásadná.

Pripojenie k internetu

V dnešnej dobe internetu a šikovných domácností asi neprekvapí, že aj satelitné prijímače na túto vlnu čiastočne nabehli. Do určitej miery potom dokážu nahradiť (či minimálne doplniť) „Smart“ televíziu. Cez satelit sa tak môžete pripojiť na YouTube, surfovať po sieťach, využívať RSS čítačky, ale hlavne sledovať internetové televízie. Teoreticky tak môžete využívať až tri zdroje signálu – satelit, pozemné vysielanie a internet. 

Pripojenie môže byť realizované cez ethernet (kábel) či pomocou Wi-Fi adaptéra. V prípade Wi-Fi je pre plynulé a stabilné použitie dobrá schopnosť DualBand (t.j. fungovať na frekvenciách 2,4 GHz aj 5 GHz) a verzia Wi-Fi aspoň b/g/n alebo ac. Iné zostavenie vám môže priniesť viac škody ako úžitku a vy si budete trhať vlasy pri čakaní na signál. Niektoré modely majú Wi-Fi prijímač rovno integrovaný.

Najvybavenejšie modely sú ku všetkému doplnené operačným systémom, najčastejšie na báze Linuxu alebo Androidu, ktorý umožňuje stiahnutie ďalších aplikácií. Samostatne sa navyše postarajú o neustále prebiehajúce aktualizácie firmware. Narastá tým však potrebný výpočtový výkon, čo môže zvyšovať spotrebu prístroja.

Vstupy a výstupy

Vstupy a výstupy umiestnené obvykle na zadnej strane satelitného prijímača rozhodujú o tom, čo sa k nemu dá pripojiť. Pri nákupe rozhodne vyžadujte HDMI konektor pre prepojenie s modernými televízormi, vďaka ktorému získate najvyššiu kvalitu obrazu aj zvuku. Na pripojenie starších TV sa hodia analógové SCART a RCA („Cinch“) výstupy. Už spomínaný bol CI slot na pripojenie dekódovacieho modulu.

Cez USB porty pripojíte napríklad externý disk alebo Wi-Fi modul. Samostatnou kapitolou je aj tzv. ethernet port, ktorý slúži na káblové pripojenie na internet, pokiaľ prístroj nie je vybavený Wi-Fi prijímačom. Najmodernejšie disky fungujú na eSATA päticiach, takže sa oplatí mať k dispozícii aj zodpovedajúci konektor. Niektoré modely majú navyše servisný konektor, ktorý niekedy dokáže poriadne zamotať hlavu.

Dodatočné príslušenstvo a funkcie

Aj ten najzákladnejší satelitný prijímač vám oproti bežnej ponuke pozemného vysielania sprístupní desiatky kanálov navyše. Tie pokročilejšie sa pýšia dodatočnými funkciami, ktoré z vašej televízie vytvoria moderné multimediálne zábavné centrum so všetkým, čo k tomu patrí. Medzi najobľúbenejšie vybavenie patrí:

• Nahrávanie
• Timeshift
• FastScan
• Integrovaný webový prehliadač
• MediaPlayer
• HbbTV
• DiseqC
• Externý IR senzor
• H.265 HEVC

Nahrávanie (PVR/DVR)

Tiež s nostalgiou spomínate na doby, kedy ste si nahrávali relácie na kazety a prehrávali ich v starých prehrávačoch? Možnosť nahrávania na krátku dobu s nástupom internetu zmizla, aby sa dnes stala štandardnou funkciou prakticky všetkých prijímačov. V súčasnosti býva označovaná skratkami PVR alebo DVR.

Rozdiely oproti minulosti spočívajú len v charaktere médií. Kazety nahradili pevné disky a to buď integrované alebo externé. Oba druhy ponúkajú dostatok miesta na nahrávanie niekoľkých tisícok minút programu.

Timeshift

Pred niekoľkými rokmi sa objavila zaujímavá funkcia timeshift – posun v čase. Stlačením tlačidla zastavíte obraz a program bežiaci „na pozadí“ sa začne nahrávať. Opätovným stlačením tlačidla sa vrátite presne tam, kde ste skončili, len s tým rozdielom, že vlastne sledujete nahratý program.

Pre potreby časových posunov samozrejme musí váš prijímač disponovať vlastným alebo externým diskom. Pokiaľ nemá kam videomateriál nahrávať, logicky tak robiť nebude. Niektorí začali pomocou posunu v čase preskakovať otravné reklamy – program na chvíľu zastavia a reklamné bloky rýchlo pretáčajú.

FastScan

Iste by ste neradi trávili desiatky minút manuálnym ladením jednotlivých kanálov. O všetko sa našťastie postará automatická funkcia FastScan, ktorá programy nájde a zaradí do zoznamu. Rovnako tak má na starosti aj pravidelné aktualizácie a dopĺňanie zoznamu podľa prebiehajúcich zmien.

Bohužiaľ ide o funkciu určenú výhradne pre karty Irdeto. Pri zariadeniach vybavených univerzálnou čítačkou kariet síce programy naladí, ďalej sa však o ne už nestará. Počas ďalšieho ladenia sa existujúci zoznam vymaže a nahradia ho novo nájdené kanály.

Integrovaný webový prehliadač

Plánujete na televízore surfovať tak, ako ste zvyknutí na počítači alebo mobile? Zbystrite, sama prítomnosť pripojenia k internetu ešte neznamená, že to bude možné. Mnohé zariadenia totiž nie sú vybavené samostatným internetovým prehliadačom, iba zoznamom prednastavených aplikácií.

Preto sa zaujímajte o to, či a aký prehliadač má prijímač nainštalovaný a či je možné ho použiť na všeobecné vyhľadávanie.

MediaPlayer

Pripomína vám tento názov niečo? Áno, dobre známy program z dielne Microsoftu uľahčujúci prehrávanie uložených zvukových stôp a zobrazenie vizuálneho materiálu. Rovnakú úlohu plnia aj pri televíznych prijímačoch. Pomôže vám prehrať multimediálne súbory uložené na externých diskoch či SD kartách.

HbbTV

Hybridná televízia si v poslednom čase získava stále väčšiu obľubu. Ide o kombináciu klasického televízneho vysielania a internetu. Mnohé stanice dovoľujú prehrávať relácie z internetového archívu. Stlačenie „červeného tlačidla“ na diaľkovom ovládači v momente, keď sa táto možnosť objaví na obrazovke, vás do neho prenesie. Čo práve chcete vidieť je už len na vás.

Tešiť sa môžete aj na graficky skvele prevedený teletext, pri ktorom rýchlo zabudnete na predpotopnú klasiku.

DiseqC

Funkcia DiseqC umožňuje priebežne prepínať medzi nájdenými a nastavenými družicami. Vďaka tomu získate silnejší signál a budete mať istotu, že všetky programy sledujete v najvyššej možnej kvalite.

Externý IR senzor

Väčšina diaľkovo ovládaných prístrojov v sebe skrýva infračervený senzor, na ktorý treba smerovať. Niektoré satelitné prijímače ale tento senzor nemajú v tele, ale v balení obsahujú samostatný IR port. Hodí sa najmä v situáciách, kedy chcete mať krabičku schovanú napr. za televíziou či inou prekážkou. Práve vďaka externému infraportu je to možné – viditeľný musí pre možnosť diaľkového ovládania byť iba samotný senzor.

H.265 HEVC

Ide o moderný kodek, ktorý dokáže spracovať prenášaný obraz v rovnakej kvalite pri výrazne nižšej náročnosti na prenos dát. Relevantný je hlavne pri pozemnom vysielaní, pretože s využitím H.265 je možné zvýšiť počet televíznych kanálov na jednom vysielači. Pri satelitnom DVB-S2 vysielaní si zatiaľ vystačíte aj so starším kodekom H.264 (niekedy nesprávne aj „MPEG“), prevod na novší štandard ide pomaly. V dlhšom časovom horizonte však H.265 rozhodne upotrebíte.

Ďalšie funkcie a schopnosti

Medzi ďalšie funkcie, ktoré môžete poznať hlavne z televízorov a set-top-boxov, patrí EPG pre zobrazenie programu vysielania či funkcie PIP/PIG („obraz v obraze“) umožňujúce sledovanie dvoch kanálov/zdrojov naraz. Vybavenejšie multimediálne prístroje mávajú prehrávač Kodi a poznajú HDMI CEC – vďaka tomu je možné jedným ovládačom ovládať TV, satelit aj ďalšie zariadenia. U najvybavenejších prístrojov narazíte aj na HDR10 či Dolby Vision, ktoré vylepšia kvalitu obrazu.

Cena

Finálnu kapitolu venujeme cenám. Na základe prieskumu trhu sme stanovili tri základné cenové pásma, v ktorých nájdete modely porovnateľných kvalít. Zistíte tak, akú úroveň služieb za svoje peniaze očakávať.

Cena do 40 €

V najlacnejšej skupine sa nachádzajú prijímače bežne ponúkané poskytovateľmi satelitného vysielania. Sú osadené čítačkami kariet Conax aj CI sloty. Všetky sú pripojené k televízii prostredníctvom HDMI káblov a prevažná väčšina z nich umožňuje aj prepojenie starších televízorov pomocou SCARTu.

Samozrejmosťou je nahrávanie na externé disky, pretože interné záznamové médiá v tejto skupine nenájdete. Skôr výnimočná je podpora Wi-Fi alebo hybridných televízorov. Za štandard je tiež považovaný iba jeden tuner, bežne DVB-S2. Veľakrát ale nájdete aj DVB-T2 umožňujúci prijímať klasické pozemné vysielanie.

Cena od 40 do 100 €

Skupina prijímačov strednej triedy je zďaleka najrozšírenejšia. Bežne nesú označenie Skylink Ready, potvrdzujúce kompatibilitu s vysielaním Skylink. V zásade ponúkajú všetko, čo predchádzajúce modely, oveľa rozšírenejšia je však podpora Wi-Fi a Hbb TV.

Na svoje si prídu aj záujemcovia o dvojtunerové prevedenie, vďaka čomu je možné jeden kanál sledovať a iný nahrávať. Stále ešte príliš nepočítajte s prítomnosťou integrovaných pevných diskov. Na nahrávanie musíte použiť vlastné médium.

Cena nad 100 €

V najvyššej cenovej kategórii, začínajúcej na hranici 100 €, sa vyskytujú najlepšie vybavené prístroje. Pomocou nich premeníte svoj televízor na multimediálne centrum. Dostupná je široká podpora pripojenia k internetu a možnosť hybridného vysielania. Bežnou súčasťou býva prítomnosť dvoch samostatných tunerov, väčšinou aj DVB-T2. Okrem iného možno v tejto kategórii nájsť aj modely vybavené vlastným HDD na uloženie nahrávaných programov.

Túto kategóriu by bolo možné ďalej rozdeliť na dve časti – modely s cenou okolo 100 až 150 € a luxusné modely s cenou až 400 €. Väčšinou sa však paradoxne schopnosťami a funkciami príliš nelíšia. Prijímač v hodnote 400 € je už skôr dizajnový a lifestylový prvok, často prepojený s chytrou domácnosťou a s vlastným displejom. Ide tak skôr o multimediálne centrum schopné prijímať satelitný signál než o multimediálny satelitný prijímač.